Ivitko: ručná práca je hodnotná, pretože z nej cítiť človečinu

Ivana Janurová je vlastníčkou drobného obchodíku v centre Žiliny, kde sa spája práca rôznych umeleckých rúk. Na regáloch tohto obchodu nájdete výrobky od handmade umelcov z takmer celého Slovenska a taktiež jej vlastné výrobky.

Môžu tam byť i tvoje, keďže obchod sa nesie v hesle "Čosi od kohosi." Prečítaj si rozhovor s Ivanou, ktorá zahorela myšlienkou pretvárať nepoužité veci a chuťou vdýchnuť im druhý život.

Ste niečo ako handmade inovátorka, takmer to vyzerá, že sa na veci pozeráte nie jedným, ale troma pármi očí. Ako to vnímate vy?

Každý tvorca je svojím spôsobom inovátor, vkladá do každej veci niečo svoje, svoj vkus a nápady, snaží sa niečím odlíšiť a zároveň robí to, čo považuje za užitočné a krásne. Preto je ručná práca tak hodnotná, je z nej „cítiť človečinu“.

Vaša výroba sa líši od výrobkov iných umelcov najmä tým, že vraciate veciam druhý život. Akým predmetom ste nedovolili zapadnúť prachom a vrátili im “druhý dych“?

Moji rodičia odjakživa odkladali veci, ktoré by sa mohli v budúcnosti na niečo zísť. Robili to i s tými, ktoré sa na prvý ohľad už na nič iné zisť nemohli. A to som zdedila i ja. Postupne sa náš byt zapratal nepotrebnými vecami, ktorým bolo nutné nájsť iný spôsob využitia.

Nápady na tvorbu z nepotrebných materiálov teda vznikli najskôr ako potreba odľahčiť skrine, neskôr sa k tomu pridala túžba správať sa aspoň určitou formou ekologickejšie.

Pracujem i s deťmi, kde veľmi často využívame nepotrebný materiál, tvoríme z látky, vlny, sklenených kompótových fliaš a pod. Sama som si z viacerých starých sukní ušila kabelku alebo tašku, zo svetra obliečku na vankúš, takýchto domácich produktov bolo mnoho. Skúšala som tiež z drobných odstrižkov látky vytvoriť atypický povrch a z neho ušiť napríklad obal na knihu. Aktuálne okrem šitia z klasických látok pretváram už nenosené košele na vaky a zo zbytkov šijem ďalšie drobnosti.

A ak sa počíta aj smetný kôš, tak jednému sme dali nový život :-) Je to naša Hilduška – mestský smetný kôš priamo pred vchodom do nášho obchodu, oblečený ako dievča (má dva vrkoče, rôzne šaty, alebo pršiplášť a dáždnik podľa počasia).

Inklinovali ste i v rannom veku ku handmade tvorbe?

Áno, našťastie som túžbu a schopnosti tvoriť zdedila po mamine. Odmalička ma bavilo štrikovanie a háčkovanie, až som jedného dňa oprášila starý šijací stroj mojej maminy a rozstrihala veľa jej nepotrebných blúzok.Vždy som bola ten typ dieťaťa, ktoré bolo športovým antitalentom a chodilo na krúžok „šikovné ruky“ a hodiny telesnej nemalo moc v láske.

Inak som samouk, umelecké vzdelanie nemám, vyštudovala som špeciálnu pedagogiku. Musím tiež priznať, že kresliť doteraz neviem, zato športovať už trochu áno, úsmev.

V Žiline možno nájsť obchodík Čosi. Za projektom stojí veľa mladých umelcov, študentov i ľudí so zdravotným postihnutím. Ako sa podarilo túto myšlienku o spoločnom handmade priestore zrealizovať a kto prišiel s myšlienkou na Čosi od kohosi?

Keď som si založila živnosť a šila stále viac, mnoho ľudí ma nabádalo, aby som si v Žiline otvorila obchod, čo som sprvu považovala za nereálne. Keď som skončila magisterské štúdium, viaceré okolnosti sa zosúladili tak, že sa to zrazu zdalo ako úžasný nápad a tak som sa do toho spolu s mamou predsa len pustila. Tak vznikol obchod Čosi.

Veľmi sa mi páčil názov značky HENTO TOTO (výrobky od občianskeho združenia pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím), alebo bratislavského podniku TUTO a tak vznikol názov i pre náš obchodík. Práve nimi som sa inšpirovala, sú vtipné a priame. Po nápade na názov Čosi už rôzne slovné hračky a slogany prišli spontánne od priateľov, kamarátky architektky, ktorá navrhovala zariadenie priestoru, grafičky, ktorej vďačíme za logo a vizualizáciu. Mala som šťastie na skvelý tím. V súčasnosti v Čosi pracujeme dve - mamina, ktorá v obchode denne predáva, ja šijem nové výrobky a riešim online komunikáciu s dodávateľmi aj zákazníkmi.

Čosi ani tak nie je projektom, je to maličký (doslova maličký, priestor má len 16 m2) obchodík v zašitej uličke v centre Žiliny, kde sa snažíme ponúkať vecičky od rôznych výrobcov, nie len naše. Máme výrobky od známejších značiek, ktoré zákazníci hneď spoznajú, ale tiež nových značiek, snažíme sa podporovať aj chránené dielne. Je to teda doslovne „čosi od kohosi“ – krásny výrobok, „čosi“, vyrobený ručne, teda párom rúk, ktoré „komusi“ skutočnému patria. O výrobkoch vieme, kto ich vyrobil a kde vznikajú, je to pre nás dôležité.

Predstavuje handmade výroba pre vás prácu na plný úväzok alebo ju beriete ako záľuba?

Začalo to ako záľuba, neskôr ako druhá práca. Pred niekoľkými týždňami som sa rozhodla obchodíku Čosi a výrobe venovať naplno. Uvidíme, ako to bude fungovať. Handmade výrobky sú síce v súčasnosti obľúbeným trendom, napriek tomu živiť sa takouto formou nie je vôbec jednoduché.

Ktorý váš doterajší výrobok prijali ľudia najpriaznivejšie, poprípade vám prišlo naň veľa ohlasov?

Veľa pozitívnych ohlasov vnímam práve na Vaky Košeláky. Sú originálne a vtipné, a vzhľadom na jedinečnosť každej košele viete, že rovnaký nikto iný mať nebude.

Jeden život už prežili a teraz ich čaká ďalší. Zároveň tým odbremeníte životné prostrediu o ďalší odpad.

Vraj ste milovníčkou kníh, čo pre vás znamenala práve spolupráca s firmou Martinus?

Keďže som v Martinuse takmer tri roky brigádovala popri vysokej škole, mám k nemu silný osobný vzťah - aj keď už nie som kníhkupec, ale len dodávateľ, stále ostávam srdcom „Martinusák“ :-) Vďaka možnosti, ktorú som od Martinusu dostala, teda predávať obaly na knihy v niektorých ich kamenných predajniach a aktuálne tiež na ich webových stránkach, som sa odhodlala venovať tvorbe stále viac.

Možno povedať, že práve oni odštartovali moje dnešné smerovanie. Nebyť tejto spolupráce, nikdy nenaberiem odvahu šiť naplno a už vôbec nie otvoriť obchod, za čo im veľmi vďačím.

Ako sa pozeráte na handmade tvorbu s odstupom času?

Som veľmi rada, že sa handmade tvorba dostáva do popredia a je čoraz viac vyhľadávaná zákazníkmi, hoci sa vždy nájdu aj takí, ktorým sa ceny zdajú privysoké. Som veľmi rada, že som sa vydala týmto smerom a spojila záľubu s prácou, a tiež že prostredníctvom čosi môžem aj ja podporiť aspoň v malej miere slovenských tvorcov. 

Ivke ďakujeme za rozhovor. Pokiaľ by ste chceli nazrieť do jej tvorby bližšie nájdete ju na fb stránke či sashe  a tiež na jej osobnom webe.

---

Publikované dňa: 04.07.2017

Autor článku

---