AtelierDeCouture: na škole ma naučili minimum toho, čo vyrábam dnes

Zobrať nožnice a strihať kusy látky, to z teba neurobí úspešnú krajčírku, dokonca ani šijací stroj ti k tomu nepomôže. Musíš spojiť fantáziu so šikovnosťou rúk, pracovať a pracovať, len tým sa zdokonalíš.

Prečítaj si interview s Jaroslavou Wurll Kocanovou, ktorá sa tomuto remeslu venuje naplno. Dnes vyrába pod značkou AtelierDeCouture a všetky kúsky šiat navrhuje sama.

Vaše šaty dokonale kopírujú pojem „krajčírske umenie“. Sú jednoducho skvostné. Naozaj sa vám podarilo do nich vdýchnuť dušu. Riadite sa pri tom nejakým špeciálnym postupom alebo to ide takpovediac samo?  

Ďakujem :) Pri výrobe šiat sa neriadim žiadnym postupom alebo trendmi. Tvorím to, čo by som nosila aj sama, takpovediac odzrkadľujem svoj vlastný vkus a štýl. Hoci je pravdou, že málo modelov putuje i do môjho šatníka.

Mňa väčšinou môžete zastihnúť v čiernych legínach a klasickom bielom tričku. Keď vyrábam v ateliéri, nepotrpím si na oblečení, skôr je to o tom, aby som sa pri práci cítila príjemne. Idem tam s myšlienkou, že niečo pekné vytvorím a popri tom nové modely skúšam, či všetko sedí tak ako má.

Každý má víziu. Kde sa zrodila tá vaša?

Počas štúdia na škole som mala veľa plánov, ale nikdy pre mňa nebol prioritný sen mať vlastný ateliér. Túžila som po tom byť letuškou. Najprv som chcela pilotovať malé lietadlo, ale všetky moje sny sa točili doslova v oblakoch. Môj manžel ma má dodnes uloženú v telefóne ako “Jaruška-letuška“ :-). Ateliér bol stále na druhom mieste, tak trochu na vedľajšej koľaji, ale stále som sa k nemu v myšlienkach vracala.

Nápad šiť pre iných sa mi vždy pozdával a tak som z dňa na deň začala vyrábať jednoduché tričká. Všetko sa to zbehlo a jedného dňa to prekročilo hranice a zaslúžené výsledky sa dostavili. Vyzeralo, že výrobky majú u ľudí úspech a niečo z toho v budúcnosti vznikne a tak sme sa rozhodli spolu, ešte vtedy s priateľom, založiť si ateliér. On ma do toho doslova dokopal. Inak by som zrejme asi lietala naozaj niekde v tých oblakoch.

Šiť ma bavilo od mala, ale nechcela som byť klasická krajčírka, ktorá poohýna záclony, nohavice a vymení zipsy. Chcela som tvoriť a som rada, že detské sny o lietaní zamenil krajčírsky stroj.

Aké boli začiatky vašej práce? Išli ste do všetkého naplno alebo ste naopak pociťovali obavy z toho, aké to bude preraziť na trhu?

Bála som sa, či sa bude ľudom moja tvorba páčiť. Pokračovala som s prácou a tvorením veľmi pomaly. Nesnažila som sa hneď na začiatku vytvoriť niečo, čo som ani sama v tom čase nedokázala.

Na škole ma naučili minimum toho, čo vyrábam dnes. Detaily ručnej práce sa učím každodenne. Stále je niečo, v čom sa dá zdokonaľovať. Každé podnikanie je risk a my sme išli do toho s tým, že to jednoducho skúsime. 

Šijete si kúsky úplne sama či máte / poprípade by sa vám hodila nejaká pomocná ruka? 

Od návrhu po spracovanie vyrábam sama s výpomocou vyšívania mojej tety. Po večeroch pri televízore, keď je práce viac, alebo keď chystáme prehliadku a je viac objednávok, vtedy mi pomáha s vyšívaním aj teta. Sestra i švagriná sa už tiež pričinili na pár ručne šitých flitrových modeloch :-)

Čo a kedy vás motivovalo začať v pomerne nezvyčajnom spájaní tradície a novoty, tiež akého prírodného motívu v jedno?

Už na základnej škole, keď som sa naučila vyšívať, som si zdobila tričká krížikovou výšivkou. Vtedy nebol tak otvorený trh ako dnes, taký široký výber oblečenia. Tričká boli jednofarebné, maximálne s potlačou známych hudobných skupín, čo sa mi veľmi nepáčilo.

Doma a u babky sme mali kopec časopisov s ručnou prácou. Moja babka, mama aj tety vyšívali, háčkovali, šili pre seba, najmä sukne a blúzky. Listovala som v časopisoch hodiny a to, čo som našla, som dala na papier a dotvárala ďalej. Postupne som si ukladala návrhy, s myšlienkou na to, že jedného dňa ich zrealizujem a dnes to už dokážem.

Kedy cítite, že vás práca naozaj napĺňa a inšpiruje?

Najlepší pocit z tvory je, keď dokončím uzávierku pri zipse a zavesím na vešiak hotové šaty, pre mňa neopísateľný pocit :-) Papier znesie veľa, ale zhmotniť kresbu podľa predstáv je to, pričom si poviem: „Ty si to fakt dokázala“, hoci sú to len jednoduché šaty.

Musíme dodať, že netreba prehnanej skromnosti, šaty sú naozaj nádherné. :-)

Vyrábate najmä svadobné a spoločenské šaty...ako to bolo s vašimi vlastnými?

Na každú spoločenskú udalosť si šijem šaty sama a tak to bolo i so svadbou. Moje prvé spoločenské šaty sme kupovali spolu s mamou na ukončenie základnej školy, bolo to niečo ako rozlúčková slávnosť, kde sme kráčali a spievali po celej škole. Rada na to spomínam :-). Vtedy som ešte šiť nevedela. Bola som vysoká, samá ruka noha, všetky šaty mi boli prikrátke.

Pamätám si, že som si vtedy povedala, že keď sa naučím šiť, budem nosiť iba tie svoje, lebo tadiaľto cesta nevedie. Na strednej škole sme si ako študentky šili počas praxe šaty na stužkovú.

Pri svadobných som mala jasno, ušijem ich sama. Keďže fotíme spolu s manželom a videl ma v rôznych svadobných a spoločenských modeloch, tie svoje som šila potajomky, nemohol vidieť ani len látku.

Na každú spoločenskú udalosť chodíte ako naozajstná deva/módna ikona alebo sa tým špeciálne netrápite?

Niekedy to vôbec neriešim, inokedy si dám záležať, ale nikdy to nepreháňam s najnovšími kusmi, ktoré vytvorím. Ako žiačka som bola pri svojej výške vždy na očiach, ostalo mi to dodnes, skôr sa skrývam ako ukazujem.

Nie je pre vás ťažké rozlúčiť sa s výrobkami, ktoré prešli vašimi vlastnými rukami?

U mňa to je tak, že modely, ktoré predám, chcem vyrábať donekonečna. :-) Cítim nostalgiu za tým, že ich chcem vidieť ešte raz.

Vtedy vo mne zvíťazí tá časť, ktorú ľahko spozorovať u malých detí. Chcú presne to, čo nemajú a keď to už dostanú, tak ich to prestane trápiť. 

Venujete sa aj výrobe niečo iné okrem šiat?

Vyrábam spolu s tetou aj vyšívané opasky, vesty ku krojom, alebo len tak,  na bežné nosenie či spoločenské podujatia kabelky k naším modelom. Veľa našich zákazníčok sa pýta aj na pánsku módu, no tej sa pilne vyhýbam. Vyrábam iba pre manžela, on je taký môj tester. Možno v budúcnosti otvorím dvere i pre pánov, uvidím, čo čas prinesie.

S akými výhodami a nevýhodami handmade práce ste sa stretli?

Naši zákazníci sú radi originálni a radi si zakúpia veci, ktoré vlastnia ako jediní. Nevýhodou ručnou práce je vyššia cena, ktorú si bežný Slovák s priemerným platom nemôže dovoliť, hoci by rád. Cez leto plánujeme pár nových kúskov, ktorými dúfam, že ulahodíme viacerým. :-)

 

Ďakujeme za poskytnutý rozhovor, viac o Jarke nájdete na jej osobnom webe či v galérií portálu Sashe, kde si môžete jednotlivé kúsky šiat i zakúpiť.

---

Publikované dňa: 12.06.2017

Autor článku

---